Gerlachovský štít (2654,4) 27-28.08.2011
Ošarpance a Gerlachovský štít
27.08.2011
Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v celom karpatskom oblúku a zároveň najmenšie veľhory sveta.Z celkovej rozlohy sa takmer ¼ rozprestiera na poľskom území.Aj keď sa v Poľsku nachádza len malá časť Tatier aj tak majú niekoľko“naj“-najťažší turistický chodník s názvom Orlia prť,najväčšie pleso Morské oko,najmohutnejší vodopád Siklava atď.No aj tak najvyšší Gerlachovský štít 2654,4m.sa nachádza u nás na Slovensku.Tento kopec pôsobí ako magnet na mnohých horolezcov a turistov,všetci naň chcú aspoň raz vystúpiť.Kedže sme už urobili zopár dobrých výstupov v Alpách,chceli sme aj my vystúpiť na náš najvyšší.Partia na veľké kopce je stabilne takmer rovnaká, avšak posledný augustový víkend vyhovuje len Marekovi a mne.
Takže v piatok večer sa rozhodujeme.V sobotu ráno o 6,15 vyrážame smer Tatry.Felíciu veľmi nenaháňam,veď najlepšie roky má už za sebou.Prestávku si robíme iba v Ružomberku. Kupujeme dialničnú známku a niečo pod zub v Tescu. Približne o 9,30 parkujeme na zastávke električky, popradské pleso. Berieme našu smiešnu lezeckú výbavu,lano pár karabín a expresiek.Asfaltkou rýchlo šliapeme na Popradské pleso.Z magistráli zchádzame do Zlomiskovej doliny,prístupnej len „jámesákom“.Šliapeme po neznačenom chodníku k Ošarpancom.Na veľkých kameňoch chodník strácame,ale skaly už vidíme. Hladáme „komín“ v skalnej stene.Na druhý krát ho nachádzame,no predstavovali sme si ho úplne inak.Český lezci si tu nechali aj batoh,dúfam,že nebudeme musieť volať helikoptéru .Terén nevyzerá ťažký,tak s batohmi na chrbte začíname prvé tatranské lezenie.Marek je prvolezec.Ide mu to celkom dobre,je tu dosť postupových nitov.Na dva štandy sme nad komínom na nevelkej plošinke.Teraz máme pred sebou klúčove miesto.Šikmá dopukaná,nezaistená platňa.Je to pre nás veľká výzva,ale na zaistenie nemáme žiadny materiál a na poistenie samozrejme nebol čas.Zbytočne neriskujeme.Na tri krát zlaňujeme dole a rýchlo sa ponáhľame k Popradskému plesu a znovu po asfaltke,4km k autu.Presúvame sa do Tatranskej polianky na odstavné parkovisko k rampe.O 20,10začíname šliapať 7km po asfaltke na horský hotel Sliezský dom.Zotmelo sa.V doline počuť rev medveďov.Marek mi znovu ušiel,uvidím ho až na Sliezskom dome v turistickej ubytovni za 15e aj s raňajkami.Ráno vstávame ešte za tmy.Švédske stoly nás už čakajú.Naberáme koľko sa zmestí na tanier,takmer zo všetkého,hlavne veľa tekutín,čaj,džús a ešte čaj.Pred Gerlachom sa treba posilniť.O 6,30vyrážame na túru.Pred nami aj za nami ide veľa turistov s vodcami Velickou próbou na Gerlach.My pokračujeme ďalej okolo Dlhého plesa a Gulatého kopca.Tu niekde má odbočovať prístupový chodníček,ten nachádzame neskôr podla kamenných mužíkov.Na hrebeň a samotnú lezeckú Martinovú cestu sa dostávame za vyše 2hod.Odteraz je všetko len na nás.Orientácia je na hrebeni niekedy velmi komplikovaná.Viac krát sa musíme vrátiť a hladať správnu cestu.Technicky to zatial nie je velmi ťažké,lano je zatial v batohu.Je krásny slnečný deň,zatial bez mráčikov.Výhlady do okolia sú parádne,len na západnej zatienenej strane je ešte chladno.Asi v polovici cesty narazíme na ťažší úsek na ktorom je prvá aj posledná stará hrdzavá skoba.Odteraz sa už priebežne istíme lanom.Z údolia sa začínajú dvíhať mraky,ktoré nám znemožnujú výhlad.Sme pred Zadným Gerlachom. Mylne si myslíme,že je to ciel našej cesty,ked sa zrazu z mrakov v dialke vynorí vysoký,špicatý Gerlach.Tento posledný úsek vyzerá veľmi ťažký.Je tu dosť chytov aj stupov,takže si obaja lezenie vychutnávame.Predbehujeme dvojicu lezcov a ďalších dobehujeme.Kedže druhú polovicu cesty idem ako prvolezec,mám česť stáť pri vrcholovom kríži prvý.Na vrchole stretáme známeho,ktorý nám predal už naše lano.Volá sa Palo a poznám ho len z fotiek z FaceBooku.Dobrá náhoda.Je tu so svojou partiou.Oni išli túto cestu dva dni s tým,že spali na hrebeni.My sme dali skrátenú verziu za 6h podla plánu.Batizovskou próbou už zostupujeme všetci spolu.My pokračujeme na Sliezsky dom pre spacáky a ďalšie zbytočné veci.Za hodinku zostúpime k autu kratšou značenou cestou,kde sa stretáme s Palom.Berieme ho do Žiliny.Z posledným pohľadom na zamračený Gerlach konštatujeme,že to bola pre nás všetkých jedna z najlepších túr v živote.V aute sa ešte rozprávame o množstve iných silných zážitkoch z hôr a „kujeme“ ďalšie spoločné cesty.
Peter Vojtuš