Terchová-Jánošíkové diery-ľady
Terchová-Jánošíkové diery-ľady
26.02.2011
Leto máme predo dvermi, ale vráťme sa ešte k poslednému zimnému mesiacu. Rozhodli sme sa, že 26.februára zakončíme zimnú sezónu niečím neobyčajným, ba až výnimočným. Malá Fatra poskytuje dostatok možností a myslím, že oblasť Terchovej patrí medzi tie najkrajšie. Rozsutce a tzv. Jánošíkové diery sa oplatí navštíviť v každom ročnom období. V lete nenáročné tiesňavy a úzke rokliny so sústavou rebríkov a množstvom vodopádov. V zime sa krajina premení na „ľadové kráľovstvo“. Zmrznutý horský potok s mohutnými ľadopádmi a niekoľkometrovými cencúľmi, ktoré visia zo strmých skalných stien. Pretože na takéto akcie je dobré mať skúsenosti zo zimnou turistikou a potrebnú výstroj, neoslovili sme širokú verejnosť, ale priateľov a známych.
Nazbierali sme sa ôsmi z troch obcí. Rozdelený do dvoch áut vyrážame klasickou cestou cez Žilinu do Terchovej. Parkujeme na veľkom parkovisku pri hoteli Diery. Nástup na túru Biely potok máme hneď vedľa. Chodník aj potok sú zmrznuté a po snehu zostali už len stopy. Asi po polhodinke šlapania je terén vhodný už len na tzv. mačky a turispaličky. Je pravda, že aj v našej partií majú niektorí prvý krát na nohách takúto vymoženosť ale rýchlo si zvykajú, že sa im po ľade nešmýka. Po technickej prestávke pokračujeme ďalej k úzkej skalnej tiesňave Dolné diery. Všade dookola samý ľad, z vysokých skalných stien sa ťahajú dole mohutné ľady, ktoré sa tvorili celú zimu. Sme prekvapení a užasnutí. Všetci fotíme ako „diví“. Aj my stojíme ako zamrznutí a pozeráme. Podotýkam, že podobné to bude aj ďalej, tak pomalým tempom pokračujeme ďalej. Niet sa kam ponáhľať. Terén je naozaj šmykľavý a na potoku je miestami tenký ľad, pod ktorým tečie dosť hlboká voda. V mieste Ostrvné odbočujeme na žltú značku, smer Nové diery. Tu máme trošku problém na zľadovateľom úseku, už len dostať sa k rebríku. V jednom mieste sa na rebríku vytvoril taký ľad, že sa musíme doslova predrať cez úzky priechod ďalej. Táto časť je zaujímavá len na krátkom úseku, potom cesta pokračuje lesom, preto sa otáčame a vraciame sa naspäť na Ostrvné, kde pokračujeme po modrej značke k oddychovému miestu Podžiar. Na peknej horskej lúke s výhľadom na okolité skaly, je tu cez leto otvorený v starej drevenici bufet. My na lavičkách tiež poodychujeme, popýtame sa protiidúcich českých turistov, čo nás čaká. Že vraj sa ďaleko nedá, lebo posledné rebríky sú úplne pod ľadom. Takto posmelení svižne pokračujeme ďalej k Horným dieram. Tu je to naozaj ako v dobe ľadovej, ale stále sa ísť dá. Onedlho sa dostávame k miestu Tesná rizňa, poslednému rebríku na našej ceste. Čakáme na to nepriechodné miesto, ale zatiaľ sa nekonalo. Keď si už myslíme, že česi zase preháňali, tak to máme rovno pred sebou. Niekoľkometrový rebrík takmer celý pod súvislým ľadom. Je tu už zopár ďalších turistov, s ktorými máme rovnaký názor, že tadiaľto cesta nevedie. Aj keď už najlepšie máme za sebou, určite sa otočiť nehodláme, zvlášť keď vidíme nejakých turistov na vrchu. Ochotne nám radia nevýrazný strmý chodník povedľa ľadopádu. Odtiaľto už lesným chodníkom, každý svojím tempom pokračuje k horskej lúke Pod Tanečnicou s prvými výhľadmi na Malý a Veľký Rozsutec. Všetci sa čakáme až v sedle Medzirozsutce. Po dlhšom oddychu v krásnom slnečnom dni s výhľadom na Vysoké Tatry pokračujeme po zelenej značke k Malému rozsutcu 1343 m. Zo začiatku mierne zasneženou lúkou, neskôr strmým lesným chodníkom a skalným terénom zaisteným reťazou na vrchol, tu nás čaká partia piatich turistov a kruhový výhľad, hlavne na Kysuckú vrchovinu. Ešte vrcholové foto, a zostupujeme po zelenej dole, do Terchovej. Najnáročnejší z celého dňa je práve zostup veľmi strmým a zľadovatelým úsekom z vrcholu, kde si všetci navzájom pomáhame ako sa len dá. Túru končíme asi hodinu pred zotmením pri hoteli Diery. Myslím, že akcia sa veľmi vydarila a väčšina z nás takúto zimnú túru zažila prvý krát.
Peter Vojtuš