V.Uherce – Hrušov – Kovarce – cyklo Máj 2017
Máj 2017
Naša cesta oficiálne začínala vo V.Uherciach, no v skutočnosti začala už ranným šliapaním na vlak. zastávku do Ludaníc. V Topoľčanoch sa stretám s Ivetkou, ktorej mávam z okna posledného vagóna. Tento bol určený na prepravu bicyklov. Nebudem bližšie opisovať nakladanie Mtb- bikov so širokými riadidlami po schodíkoch do úzkych dverí vagóna. Slušne povedané,, komédia“. Keďže tento starý typ nie je prispôsobený na nakladanie a vozenie bikov , vôbec nie je prispôsobený na nakladanie ničoho, máme ich v úzkej uličke celkom pri posledných dverách vlaku, kde sa predpokladá minimálny prechod cestujúcich. Na zastávke V.Uherce vystupujeme cca o 10.00hod. Hneď pokračujeme po štátnej ceste do obce vzdialenej 2km. Za obcou mierime k vypustenej vodnej nádrži. Zastavujeme na priehradnom múre, ktorý ešte stále opravujú proti presakujúcej vode. Pozeráme na vypustenú priehradu, lepšie povedané trávnatú priehlbinu porastenú za tie roky rôznymi krami. Spomínam, ako sme sa sem kedysi dávno chodili kúpať, samozrejme na bicykli, bez vlaku. Za priehradou pokračujeme ďalej, proti toku potoka Drahožica. Šotolinovou cestou značenou zelenou, ležérnym tempom niekoľko km. Míňame križovatku “Vojtechov“, kde sa napája aj cykloznačená cesta až do Nitry. My pokračujeme stále proti toku potoka. Teraz už po modrej značke asi 2km. Tu zrazu značka prudko odbočuje doprava do lesa, ale my máme pred sebou krásnu novú hladučkú asfaltku. Ešte je tmavá, ňou prichádzame po 2km na Drahožickú Hutu. Je tu pár budov a križovatka, na ktorej si podľa mapy a GPS kontrolujeme trasu. Jeden dom, alebo chata, vyzerá veľmi pekne, akoby tu býval lesník. Z jednej strany potoka les a z druhej veľká časť lesa bez stromov. Lúky porastené z časti rôznymi krami. Slniečko príjemne hreje, vtáčiky krásne štebocú. Dávame si oddychovú prestávku. Zrazu počujeme hrubý dunivý zvuk. Spoza zákruty sa vyrúti kamión na prepravu dreva a za ním druhý. Sú prázdne, tak idú ako blázni. To snáď nemyslia vážne. Tá asfaltka nie je určená cyklistom, ale na zvážanie dreva. Ešte dlho počujeme silné motory, ako sa driapu hore lesnými serpentínami, až sa napoja na št. cestu pred Skýcovom. Popri peknom jazierku pokračujeme aj my za kamiónmi. Na prvej križovatke však odbočujeme prudko vľavo a stále sa ťaháme do kopca ešte asi 1km. Dostali sme sa na najvyšší bod dnešnej cesty, 570 mnm. Máme pekné výhľady. Na obzore vidno „štále“ okolo „Penhýbľa“. Tu si dávame bundy, pretože už to pôjde dolu prudkým kopcom niekoľko km až do „Hlbokej doliny“. Ďalej pokračujeme už miernym zjazdom popri „Hostianskom potoku“, stále po asfaltke. Postupne prechádzame popri zaniknutom „Skýcovskom mlyne“, kde križujeme červenú tur. značku, až do obce Hostie. Dlhšiu prestávku si dávame v miestnom hostinci. Skúšame aj tmavé pivo neznámej značky z ponuky, ale veľmi nechutilo. V pláne máme pokračovať okolo žrebčína „Backová“ na hrad Hrušov. Avšak cesta nás doviedla, podľa GPS, k menšiemu žrebčínu za dedinou. Opatrne prekračujeme elektr. oplotenie a prechádzame priamo areálom popri pasúcich sa koníkoch. Pre Ivetku z mesta dosť veľký zážitok. Pod hradom pri horárni opúšťame peknú asfaltku a stúpame po šotoline 800m k hradu Hrušov. Na hrade sa pracuje, tak ako na väčšine slovenských hradoch. Zakaždým, keď sem prídem, je vidieť ako pokročili. Kus histórie a pekné výhľady sú nám odmenou. Na dnes hlásili popoludní silné búrky. Od rána sledujeme oblohu, ale až teraz sa oblačnosť zväčšuje. Meníme preto plán. Nepokračujeme lesnými cestami cez Zlatno, ale po št. ceste cez Skýcov na Bošany. Prvý dážď prečkávame pod väčším prístreškom na seno pri“ horárni Slače“. Keď dážď prestal rýchlo šliapeme do najbližšej dediny, že ak bude treba, schováme sa v autobus. zastávke. Asi 200m pred Ješkovou Vsou, zrazu preťal tmavé nízke mračná jasný blesk. Vzápätí za ním je počuť ohlušujúci hromový hluk. „To nebude dobré“, pomyslím si a hneď kričím na Ivetku aby pridala. Prvé dažďové kvapky nás zastihujú. Už vidím košatý strom na začiatku obce a hneď tam mierim. Za hustého dažďa rýchlo vyťahujeme z batoha bundy a krčíme sa pod stromom, aby sme čo najmenej zmokli. V tom prichádza tmavé os. auto , sťahuje vodičové okno a rukami nám ukazuje aby sme išli za ním do objektu. Prechádzame asi 50m a rýchlo vkĺzneme do prvých otvorených dverí. Mladý pán v montérkach sa aj začudoval, kde sme sa mu vzali za chrbtom. Nakoniec sa z toho ukázali, sympatický mladík teda zamestnanec a príjemný majiteľ firmy, ktorá sa zaoberá sušením dreva pre hudobné nástroje, hlavne husle, pre celý svet. Vyše hodinky prečkávame silnú búrku príjemným rozhovorom pod strechou. Mladík nám to tam všetko ochotne poukazoval. Výsledkom tejto búrky boli potoky vysoké a tmavé ako káva a zaplavené mnohé pivnice rodinných domov. Hasiči čerpajú vodu priamo na cestu. V Bošanoch šliapeme smerom na Solčany, kde sa naše cesty rozdeľujú.
Trasa nie je veľmi náročná a zvládne ju priemerný cyklista. Dĺžka cca 50km prevažne po dobrých spevnených a asfaltových cestách, vhodné aj pre krosové bicykle.
Peter Vojtuš