Vapeč (955,5)
Vápeč (956) - rodinná turistika
13.11.201
„Vápeč? Čo to je za kopec?“
Tak takto som reagoval, keď som prvý krát počul názov nášho cieľa od Peťa. Priznám sa, nevedel som, čo je to za kopec a ani v akom pohorí sa nachádza. Až po dlhšom pátraní som sa oboznámil s týmto naším cieľom a zistil som že to je: „VÁPENCODOLOMITOVÁ BRALNATÁ DOMINANTA STRÁŽOVSKÝCH VRCHOV S DRUHOVO PESTROU FLÓROU A FAUNOU TEPLOMILNÉHO AŽ HORSKÉHO CHARAKTERU.“ Pekné, nie? Keď už som vedel, kde sa to nachádza, tak sme spolu s Peťom naplánovali nedeľňajší výlet k nášmu cieľu.
Zišlo sa nás 5 dospelých a 5 detí. Rozdelili sme sa do áut a asi o 10.00 sme vyrazili z Kovariec. Za hodinu a pol sme sa autom premiestnili až k chate HOMÔLKA, kde nechávame autá a začína sa naša pešia časť výletu za ďalším vrcholom. Od spomínanej chaty sa vyberáme po modrej značke k nášmu cieľu. Hneď po pár metroch začíname stúpať lesným terénom v tieni listnatých stromov, ktorých svoje listy už pred časom opustili. Posúvame sa bližšie k cieľu a náš detský výlet naberá výškové metre. Náš postup prispôsobujeme tempu našich najmenších turistov. Áno, stúpanie nám ide ťažšie, ale už čoskoro sa dostávame na vrchol prvého bezmenného kopčeka na ceste k Vápeču. Tu sa nám po prvý krát naskytujú pohľady na okolité kopce a v diaľke sa objavuje aj Vápeč. Po malej prestávke, začíname znovu šliapať, čoskoro zase klesáme a tempo našeho postupu znovu naberá na obrátkach. Ešte pár metrov nás delí od miesta, kde si plánujeme doplniť energiu na ďalší postup, ide o táborisko pod Vápečom, kde by sa dalo pobudnúť aj dlhšie ale vieme že odtiaľto je to už len skok - a sme tam. No, tak to bol veru riadny skok, na 0,7 km musíme vyšliapať 176 výškových metrov, tu sme sa teda riadne zapotili. Pod vrcholom sa ešte fotíme v malej jaskynke, kde je pripravené drevo pre prípadných bivakujúcich turistov a nasleduje posledný najzaujímavejší výstup dňa. Ide o skalnatý terén, kde je potrebné zapojiť aj svoje skúsenosti s lezením a pri výstupe použiť aj ďalšie dve končatiny, ktoré pri bežnej turistike až tak nepoužívame. Deťom to zjavne neprekáža a majú z toho zábavu. Presne o 14:40 sa hore pri kríži všetci stretávame a kocháme sa prekrásnym výhľadom. Ešte hore sa dohodujeme na ďalšom postupe a rozdeľujeme sa do dvoch skupín. Skupina č.1, v ktorej sú všetky deti ide priamo dole do dedinky Horná Poruba, je to rýchlejšia cesta, ale veľmi prudké klesanie na 3 km treba zostúpiť 541m. Skupina č.2, pozostávajúca s troch členov, sa rýchlym tempom -miestami behom, presúva výstupovou trasou k autám. Po rýchlom presune nasadáme do áut a vyberáme sa pre našich ostatných členov do dedinky, v ktorej sa máme stretnúť. Ďalej je to už veľmi rýchle, nájdeme ostatných, naložíme ich do auta a po krásnom dni strávenom v prírode sa zo zážitkami vraciame domov.
Každý, kto nemohol alebo mu okolnosti nedovolili zúčastniť sa tohto výletu môže banovať a nech sú mu tieto riadky aspoň útechou duše bažiacej po spoznávaní krás Slovenska a zážitkoch spojených s touto záľubou.
Prejdená vzdialenosť: 10,4km
Prekonané prevýšenie: 641m stúpanie 641m klesanie
Marek Vrbičan