Veľká Fatra - nocľah v búde Sestričky
Veľká Fatra
Prespanie v búde Sestričky
18. - 20.11. 2011
Tak ako už pominulé roky, aj tento rok sme sa rozhodli prespať v búde. Tak presne „ boudami “ to nazývajú naši českí bratia a info o týchto „boudach“ zisťujeme na internete. Po potulkách našimi krásnymi horami plánujeme ich návštevu, už len kvôli zisťovaniu podmienok na prespanie alebo aj kvôli samotnému prenocovaniu v podmienkach, v ktorých sa už dnes ľudia v bežnom živote neocitajú. Ide väčšinou o skromné podmienky, kde je väčšinou strieška, niekedy aj steny, a v najlepšom prípade prične či zachovalé kachle. Po slovenských horách sú takéto búdy zmapované a je ich možne navštíviť bez akéhokoľvek objednávania. Samozrejme za predpokladu, že si v tomto termíne nenaplánovali návštevu „vašej“búdy už iní, rovnako zmýšľajúci horskí ľudia.
Náš výlet sa začal v piatok o 16.00 hod. Do auta nasadám len ja a Peťo a nakladáme všetky potrebné veci na prespanie na dve noci v zimných podmienkach. Náš najbližší cieľ je Belá-Dulice, čo je malá obec blízko mesta Martin. V tejto dedinke sa máme stretnúť s ďalšími dvoma našimi kamarátmi: Radom a Rudom. O 18.00 hod prichádzame do už spomínanej dedinky, kde sa stretávame s naším kamarátom Radom a navrhujeme ďalší postup:
Noc z piatka na sobotu prespať v búdke na Havranove(670). Cesta na Havranovo je neudržiavaná, plná jám a výmoľov. Vzdialenosť 5 km prejdeme na aute za cca 30minút. Na chate Havranovo sa však nestretávame s pochopením obsluhy a náš zámer prespať tu stroskotáva, lebo na chate prebieha bujará oslava narodenín. Aj búdy, ktoré sa inak prenajímajú, teraz potrebujú kvôli nejakému nočnému programu. Takže meníme plán a znovu ideme autom cestou, hľadáme iné miesto na prespanie. Nakoniec nachádzame prístrešok a ohnisko pri lesníckej búde. Tu sa pripravujeme na prvú noc pod prístreškom, ktorý je z jednej strane krytý svahom a z druhej lesníckou búdou. Večer ešte poopekáme „dobrôtky“ a ideme spať. Noc to bola dlhá, avšak ručička teplomeru klesla len na -2 stupne.
V sobotu ráno varíme čaj, raňajkujeme, balíme spacáky a konečne prichádza aj posledný člen našej akcie Rudo. Všetci nastupujeme do jedného auta a znovu sa vyberáme na „cestu jamovú“. Pri chate Havranovo nechávame auto. Odteraz to už konečne bude len a len o pešej turistike. Vyrážame po turistickom chodníku vymaľovanom zelenou značkou na stromoch. Tento chodník vedie priamo na Chatu pod Borišovom(1260). Cestou máme v pláne pozrieť sa a nájsť najvhodnejšie miesto na prenocovanie. Máme informácie hneď o niekoľkých búdach v blízkosti tohto chodníka. Prvá voľne prístupná je búda na Košarisku. Tu si dávame prvú prestávku a fotíme sa .Hodnotíme podmienky vhodné na prenocovanie. Konštatujeme, že možné len v prípade núdze. Ideme ďalej. Onedlho zase vidíme veľkú poľovnícku rozhľadňu, ktorá by sa tiež dala využiť na prespanie. Po dlhšom čase prechádzame okolo ďalšieho dôležitého miesta pre túto oblasť, prameň vody, ktorý zásobuje Chatu pod Borišovom a ani v zime nezamŕza. Túto vodu nosia na chatu a my si tiež naberáme a pokračujeme. Prichádzame k smerovníku pod chatou, odtiaľto je to len na skok k tejto chate. Aj nás to tam láka pozrieť sa do útrob tejto chaty ale po krátkom zvážení pokračujeme po 4 značkách, ktoré idú časť súbežne. Zelená pokračuje na Rakytov(1547 ), modrá na Chyžky(1309), červená na Ploskú(1532,1) a žltá na Močidlo. Náš plán však nie je dôjsť až k týmto vrcholom, ale ešte pred zotmením nájsť voľnú búdu. Najbližšiu je vidno už od smerovníka, ktorú využívajú pastieri. Je sčasti otvorená a sčasti uzamknutá. O tejto sme však nevedeli a teda ideme ju podrobne preskúmať. V otvorenej časti bezmennej búdy sú len lavice a stôl kde by sa síce dalo prenocovať, ale to nie je to, čo hľadáme. Pokračujeme k búde pod Ploskou. Už z diaľky vidíme, že má svoje osadenstvo. Po príchode k nim sa v kratšom rozhovore dozvedáme, že búda je už ich majetkom. Je opatrená zámkom a my tu určite nebudeme môcť prespať. Preto len zmapujeme stav objektu a pokračujeme k ďalšej búde. Ešteže ich tu je toľko! Vyberáme sa naspäť v smere na Borišov. Máme informáciu o Salaši sestričky. Nachádzajú sa na konci Ľubochnianskej doliny pod hrebeňom spájajúcim Ploskú a Borišov. Názov asi získala vďaka tomu, že sa jedná o dve budovy stojace blízko seba. Sestričky sa nachádzajú 50m naľavo od žltej značky zostupujúcej do Ľubochnianskej doliny. No a tu sme sa rozhodli zostať! Staršia z kolíb je otvorená a je pred ňou aj ohnisko. Do vnútra sa vchádza cez miestnosť bez okien, kde je nejaké náradie a podlaha je z udupanej hliny. Ďalej sa vchádza do obytnej časti s drevenou podlahou, oknom a dvomi poschodovými pričňami. V kúte je umiestnená murovaná piecka v dosť úbohom stave, v ktorej sa ani nesnažíme zakladať oheň. Radšej zakladáme oheň vonku v ohnisku, pripravujeme teplé jedlo a ohrievame sa pred spaním. Novšia budova je uzamknutá, v sezóne využívaná pastiermi. Neďaleko búd je ešte stajnička a suchá latrína, čo je v horských podmienkach komfort. Od Sestričiek vedie dole chodníček, ktorý vás zavedie k potôčiku a hneď nad ním je novodurovou rúrkou zachytený prameň so strednou výdatnosťou, ktorí využívame aj my.
Zobúdzame sa do chladného nedeľného rána a po krátkych raňajkách a pobalení spacákov odchádzame cez Chatu pod Borišovom - smer Havranovo. Zastavujeme sa ešte na chate, kde si objednávame vychladený zlatistý mok a ja si dávam chatársky bylinkový čajíček. Posilnení odchádzame na poslednú zostupovú cestu domov. Chodníček je nám známy, keďže len včera sme ním vystupovali hore. Pri chate Havranovo nasadáme do auta a odchádzame dole do dediny, kde sa rozchádzame. Odtiaľto už každý ide vlastným autom.
Bol to krásny víkendový výlet plný zážitkov a zábavy, ktorí nás zase posunul ďalej v spoznávaní našich slovenských pohorí aj za cenu nedosiahnutých vrcholov, lebo „nie cieľ je to, čo nás vedie na cesty, ale samotná cesta je cieľ.“ :o))
Prejdená vzdialenosť:11km
Prekonané prevýšenie: 770m stúpanie, 770m klesanie
Info o búdach je na www.boudy.info
Marek Vrbičan