Zjazd z Inovca (1041,6)
Pokus o zjazd – INOVCA (1041,6)
Zabudnite na cyklistiku, akou bola pre vás doteraz. Zabudnite na asfaltku, taktiež zabudnite na pohodu, lebo pri zjazdoch ide hlavne o rýchlosť a adrenalín, ktorý prúdi celým telom. Páliť si to plnou rýchlosťou dolu kopcom, ktorým pešo horko-ťažko vystupujú peší turisti, po blate, po listoch, kameňoch ba dokonca aj po ľade, tak tomu sa hovorí ’’zjazd‘‘. Tak na toto sme sa dali zlákať začiatkom tohto roku 2011. Presne 13.3.2011 sme zorganizovali akciu pre
pár nadšencov, ktorí majú o túto zábavu záujem a sú na to aj patrične vybavení (Peťo, Rado, ja a ďalší kamarát). Vybavením myslím hlavne kvalitný bike, na ktorý sa musíte spoľahnúť, že vás dolu zjazdom nesklame a naopak podrží. K vrcholu rovnomenného pohoria Inovec sme sa rozhodli ísť z Trenčianskeho Jastrabia (300) po žltej značke, následne sme sa nad Krásnou dolinou pripojili na zelenú značku a každý vlastným tempom stúpame až ku zrenovovanej chate pod Inovcom (840). Tu sme si dali kratšiu prestávku a uvažovali sme aj o teplej polievočke. No však s renováciou chaty prišlo aj pár nových pravidiel a my sme nemohli dostať polievočku von na terasu. Keďže sme nechceli nechávať biky bez dozoru, tak sme polievočku oželeli a po veľmi rýchlom občerstvení s fit tyčinkami sme pokračovali ďalej. Hovorili sme si, že od chaty je to už len kúsok po lesnej ceste, ktorá sa odkláňa od kolmého turistického chodníka popri zjazdovke. No po 300 metroch sa otáčame a meníme plán. Až na Inovec sme nevyšli, kvôli kompletne zaliatej a zamrznutej lesnej ceste, ktorá bola vhodná akurát tak pre korčuliarov. Po zvažovaní možností ďalšieho postupu sa rozhodujeme pre zjazd.
A práve teraz sa to začína. Všetci sa pripravujeme, dávame sedačky čo najnižšie, zapíname bundy, nasadzujeme rukavice a uťahujeme helmy. Rozhodnutie je jednoznačné. Ideme po červenej značke dole až do Mníchovej Lehoty. Prvý ide kamarát, ktorý je z nás najskúsenejší a aj najodvážnejší, ja ho nasledujem a za nami sú Peťo a Rado. Zjazd naberá na rýchlosti už si začínam zvykať na môj bike a brzdy a aj vysporiadanie sa s terénom. Cestou dole míňame peších turistov, ktorí si o podobných týpkoch akými sme my myslia svoje, veď aj ja, keď som v ich pozícií, krútim nad bikermi hlavou. No teraz si ich nevšímam, až kým nás nezačnú okrikovať a upozorňovať na zľadovatený chodník. A mali pravdu, v jednom úseku musíme zísť z bicyklov a veľmi pomaly, na pešo podopierajúc bike-och, prejsť asi 15 metrov. A pokračujeme ďalej. Pridávame na rýchlosti, je to paráda, cítime sa skvele a pomaly si uvedomujeme, že sa blížime ku koncu červenej značky. V Mníchovej Lehote naša dvojica čaká na našu ďalšiu dvojicu, ktorí ešte nedorazili a odstraňujeme blato z tváre a okuliarov. Po príchode druhej dvojice zvažujeme ďalšie možnosti a rozhodujeme sa pre ďalší zjazd. Takže po zelenej značke ešte vybehneme hore až po križovatku zelenej so žltou nad Krásnou dolinou a spustime sa po žltej dole do Trenčianskeho Jastrabia. Počas výstupu ku spomínanej križovatke prechádzame okolo vyvierajúcej vody s nápadne železitou chuťou a ďalej musíme po svojich. Po príchode k miestu zjazdu zase robíme potrebné úkony pre rýchly a ničím nerušený zjazd a plnou rýchlosťou schádzame míňajúc peších turistov do Jastrabia. Pri aute konštatujeme krásne zahájenie bike sezóny a dohadujeme ďalšie stretnutie.
Marek Vrbičan