26.4. 2019 – Výstup na Borišov + Ploská
Koncom apríla sa naša 18 členná výprava vybrala dobyť Veľkú Fatru. Cieľom bol jej výrazný a mohutný vrch Borišov a ako bonus aj vrch Ploská. Podcenenie nepripadalo do úvahy a preto príprava začala už deň vopred, kde sme v rámci aklimatizácie uskutočnili výstup na povesťou opradenú Katovu skalu týčiacu sa vo výške 927 m s tiahlym stúpaním od začiatku až po samotný vrchol. Aklimatizácia bola výživná a prebehla úspešne a tak sme nasledujúci deň vyrazili ku Chate Havranovo, odkiaľ sme zahájili samotný výstup na náš cieľ. Členmi výpravy boli aj traja zdatní gymnazisti (Martin P., Jakub, Vikina) , ktorí si zvolili svoje tempo-takže po chvíľke nás nechali za sebou a stratili sme ich z dohľadu. Po necelom dvojhodinovom stúpaní začalo zo strany mladších účastníkov prvé kolo reptania, ale to skončilo ihneď, ako im Martin ponúkol glukózové cukríky. Pokiaľ boli cukríky, tak prestalo aj reptanie (“Reptanie” – rozumej neopodstatnené a neustále výhovorky mladších školopovinných účastníkov, ktorým sa nechcelo šľapať do kopca, lebo sú zvyknutí tráviť väčšinu času na mobile a soc. sieťach. A keďže prekročili svoju zónu komfortu /zónu soc.sietí/, tak to bol pre nich taký ich obranný mechanizmus a odozva – také tie reči okolo toho, ako to je ďaleko a že nevládzu, na čo tam idú a pod.… ) Cukríky sa však po chvíľke minuli a tak nastalo druhé kolo reptania, ktoré však skončilo ihneď, ako sa pred nimi objavila plná lúka posiata šafránom a pohľad na snehové polia, ktoré na nás ešte v diaľke čakali. Pri pohľade na tú krásu každý zabudol aj na to stúpanie, ktoré ešte bolo treba zdolať ku Chate pod Borišovom. Cestou sme sa brodili snehom, popadanými stromami aj horským potokom, ktorý nám križoval cestu. Ani sme sa nenazdali a pred nami stála Chata pod Borišovom. Posilnili sme sa kapustnicou, pivom, kofolou…Každý na čo mal chuť. Pri chate sme si založili základný tábor a polovica výpravy sa vydala na Borišov (1510 m). Druhá polovica si pri chate rozprestrela karimatky a vychutnávala si nádherné horské slniečko, z ktorého čerpali energiu. Niektorí si stihli dať aj poobedný výživný spánok. Stúpanie na Borišov od chaty – to už bolo stúpanie ako sa patrí. Preverilo fyzičku všetkých zúčastnených. Cez snehové pole inak ako po štvornožky to nešlo. Stálo to však jednoznačne za to! Kruhový výhľad z vrcholu bol fantastický a keďže dosť silno fúkalo, urobili sme si vrcholové foto a vrátili sme sa do základného tábora. Zo základného tábora (posed pri Chate pod Borišovom) sme sa ešte piati chlapi vybrali na krásny oválny vrch Ploská. Ivan a Jakub sa rozhodli, že pri výstupe naň budú bojovať nielen so stúpaním, ale aj s časom. Na Ploskú (1532 m) vystúpili v polovičnom čase, ako je udané na smerovníku. Klobúk dole za výkon. Marek s Martinom doprevádzali a motivovali Adriána /11rokov/ , ktorý to chcel vzdať už na začiatku stúpania na Ploskú, keďže už mal za sebou aj výstup na Borišov. Nakoniec to dal - taktiež klobúk dole za tú vôlu, ako sa premohol a nevzdal to – NEVER GIVE UP! Výhľady na vrchole boli ešte o niečo famóznejšie ako na Borišove. A vietor taktiež. Ani tu nechýbala spoločná vrcholová fotka. Po návrate z Ploskej sme sa spojili s ostatnými členmi výpravy, ktorí na nás čakali v základnom tábore pri chate a vydali sme sa na cestu naspäť do civilizácie. Cestou dole sme ešte zniesli 2 vrecia odpadkov, ktoré vyzbieral Roman so svojou rodinou pri kolibe na Košariskách. Všetkým zúčastneným tak patrí obdiv za výkon, vôľu a oduševnenie za zvládnutie tej 17 km trasy s prevýšením 1312 m. Spoznávanie a zoznámenie sa s Veľkou Fatrou tak nadrámec splnilo všetky očakávania.
Autor: Martin Hupka