Grossglockner (3798)

Grossglockner (3798)

01.08.2011

Najvyššia hora Rakúska,národného parku Vysoké Taury a celých východných Alp sa so svojou výškou 3798m.majestátne týči do výšav.Velký zvon,tak ho v preklade volajú domáci obyvatelia.Pod  vrcholom na sever sa nachádza najväčší ľadovec Rakúska Pasterze s plochou asi 2km2.

Prvý zdokumentovaný výstup sa uskutočnil 28.júla 1800 z východu z obce Heiligenblut/svätá krv/.Miestný farár s 4členmi expedície vystúpili na vrchol dnešnou normálkou.

V sučasnej dobe existuje asi 50 výstupových ciest aj s variantmi.Všetky cesty na vrchol sa klasifikujú už ako horolezecké.Takže  na bezpečný výstup a samozrejme aj zostup je potrebné určité vybavenie a hlavne skúsenosti pohybu vo vysokohorskom teréne.My sme si zvolili výstupovú cestu z juhu hrebeňom Studlgrat,ktorá nie je síce najľahšia,ale hojne využívaná horolezcami z celej Európy.

Už dlhšiu dobu sledujem počasie na viacerých web.stránkach.V prvej polovici júla neustále prší,na Glockneri padá sneh.Konečne sa nad Nemeckom a Alpskou oblasťou formuje vyšší tlak.Niekolko dní dopredu vieme,že v utorok má byť najkrajší deň v týždni,to znamená,že už v pondelok skoro ráno musíme vyraziť na cestu.

Tentokrát sa pre alpské dobrodružstvo rozhodujeme piati.Do jedného auta sa ani nepokúšame pomesťiť,hlavne kvôli batožine.Cesta Rakúskymi dialnicami plynie rýchlo a bez problémov.Občas zastavujeme na oddychových miestach,kde nás posádka prvého auta v zložení Milan a Marek výdatne dopuje kartónom zákuskov.Do obce Kals am Grossglockner prichádzame spoločne približne za osem hodín z Kovariec.Trochu sa tu popozeráme,prezrieme si camp v ,ktorom by sme mali spať po výstupe a pokračujeme serpentínami hore na velké odstavné parkovisko do výšky cca 1900m.Odtialto už máme nádherný výhlad na zasneženú dominantu údolia Kodnitztal.Volným okom vidíme biely ľadovec Kodnitzkees a nad ním hrebeň Studlgrat.Na naše prekvapenie sa nám zdá celý kopec príliš špicatý a zasnežený.Rýchlo pofotíme,najeme a pobalíme sa na dva dni.Ešte dnes totiž musíme vyšlapať s ťažkými batohmi 1000 výškových metrov na chatu Studlhutte.Zo začiatku šliapeme všetci spolu po peknej cestičke k Lucknerhutte.Odtialto už prudším chodníkom,každý svojím tempom,podla hmotnosti batohu a hlavne kondície k Studlhutte.Rozdiel medzi prvým a posledným je cca 3/4hod.V závetrí neďaleko chaty chlapci postavili dva horolezecké stany.Máme odtialto parádny výhlad na čelo ľadovca Teischnitzkees s množstvom vodopádov,ktoré padajú dole do údolia Finsterestal.Podvečer si krátime varením,pretože z polievky na Studlhutte za 5euro,ktorú by som doma určite nejedol,sa veľmi najesť nedalo.

Zo zapadajúcim slnkom sa z údolia dvíha hustá hmla,ktorá zarovnáva všetky doliny pod nami ako oceán.Ochladilo sa.Posledné pohlady na vrchol a zaliezame do stanov a teplích spacákov,lebo už teraz cítim,že ráno prituhne.Terz si uvedomujem,že pre všetkých je to prvá noc v stane v nadmorskej výške vyššej ako Gerlachovský Štít.

Ráno nás budík budí veľmi zavčasu,ešte za tmy,neviem kto to tak nastavil,lebo nikomu sa nechce do tej zimy a tmy.Aj ranajšie varenie sa v našom stane odkladá na večer.Začína sa brieždiť. Prvý turisti šliapu od chaty,tak aj my sa rýchlo pobalíme  a o 6-stej vyrážame na túru.Už od začiatku naberáme výšku srtmším chodníkom na prvý kopec Schere 3037m Je krásna jasná obloha,nikde ani mráčika.Slniečko je ešte schované za hrebeňom,preto ideme v tieni a ešte aj dlho pôjdeme.V noci tu určite mrzlo.Prechádzame cez ľadové kaluže z cez deň sa roztápajuceho snehu.Na pocit je aj teraz veľká zima,pretože fúka naozaj silný vietor.Prichádzame na okraj ľadovca,kde sa všetci naväzujú na lano a pokračuju ako viacčlenné lanové družstvá.Nám sa zdá ľadovec pevný,bez trhlín tak sa zatial nenaväzujeme.Pokračujeme za ostatnými až k miestu kde sa hrebeň začína prudko dvíhať.To je nástup na samotný Studlgrat.Strmý skalnatý hrebeň,zo západnej strany dosť zasnežený,ktorý vedie až na vrchol Glockneru.Tu sa už aj my naväzujeme na nové 50m.lano.To znamemá,že až na vrchol a potom aj normálkou sa naše poradie na lane nezmení.Najdôležitejší je prvolezec Marek,on lezie nezaistený až po prvý  istiaci nit,alebo nejaký skalný hrot.Tu sa zaistí tzv.expreskov a pokračuje ďalej.My samozrejme pokračujeme ďalej za ním a na expreskách sa precvakávame.Ja som na lane naviazaný posledný a expresky zo skaly beriem a posúvam dopredu prvolezcovi.Ked má niekto lezecké problémi,ostatný musia čakať,ale hlavne spolulezca isťiť.Celou cestou dávame pozor nielen na seba ,ale aj ostatných,pretože pošmyknutie a pád niekoho z nás by pri nezaistenom lane mohol strhnúť aj všetkých ostatných.

Už veľa krát sa pri iných alpských výstupoch stalo,že jeden horolezec strhol ostatných horolezcov.

Ako stúpame čoraz vyššie naskytaju sa nám nádherné výhľady do celého údolia aj na iné alpské 3-tisícovky.Niekolko km.na západ je krasne zaladnený druhý najvyšší vrch Rakúska Venediger 3666m.Doobedné vysokohorské slniečko krásne hreje na východnú stranu brebeňa a aj do pravého ucha.To som ešte netušil aký budem večer spálený.Miestami je terén naozaj ťažký a adrenalínový,ale väčšinou si lezenie výchutnávame.Za 7 hodín stojíme pri vrcholovom kríži.Panoramatický výhľad si však dlho nevychutnávame,pretože je tu málo miesta pre turistov,ktorý prichádzajú z normálky.Pofotíme sa a obednú prestávku odkladáme na neskôr.Čaká nás totiž náročný zostup.Obúvame si „mačky“.Znovu uviazaný na lano zostupujeme strmým terénom dole.Opatrne prechádzame veľmi úzkym hrebienkom,akurát na dve nohy,na malý Glockner.Až teraz vidíme čo nás čaká.Dlhý zostup exponovaným zasneženým hrebeňom.Najväčšie nebezpečenstvo však nehrozí v samotnom teréne,ale v dlhom zástupe protiidúcich turistov.O hrebeň sa delíme s vystupujúcimi,niekedy pustia oni nás,inokedy zase my ich.Náš,ale aj ich postup je preto veľmi pomalí.Horský vodcovia si robia svoju prácu, stoj čo stoj,hlava nehlava,takmer nás zhodili zo skaly.Platiacích klientov musia dostať na vrchol.Veľmi nápomocné sú na hrebeni kovové tyče o ktoré sa všetci istíme.Po úspešnom zostupe skalného hrebeňa a kratšieho ľadovcového úseku prichádzame k miestu Adlersruhe kde stojí chata Erzherzog-Johann-Hutte 3451m.Tu máme kratšiu prestávku,kvôli pokročilému času.Dohodli sme,že do večera chceme byť pri autách.Preto rýchlo,najskôr po lahšej ferratke,potom po ľadovci Kodnitzkees a spleti chodníčkov prichádzame k naším stanom.Tu sa konečne dobre najeme.Pobalíme všetky veci a 1000 výškových metrov,už bez vody, zostúpime za 1,5hod.Tý,čo to stihli ešte skôr,prvým autom už odišli do campu postaviť stan.Ja s Marekom prichádzame už po západe slnka,ked stan je už postavený.Horúcu sprchu si poriadne vychutnáme a „povinné“ grilovanie ani tento krát nechýba.                                   

Peter Vojtus