Vyhľadávanie

Kontakt

KST Tríbeč Kovarce

Kovarce č. 461, 956 15
IČO: 42 203 121

0904 563 632

ksttribec@gmail.com

Veľký Grič - via ferrata

13.01.2013 00:00

 

Veľký Grič - via ferrata

13.01.2013

Väčšinu územia Slovenska pokrývajú národné parky a zalesnené územia. Niektoré menšie a nižšie ako napr. „náš“ Tríbeč ,alebo Považský Inovec. Väčšiu časť však tvoria pohoria blížiace sa k výške 1500m a viac, čo je hranica k vysokohorskej turistike, napr. Veľká a Malá Fatra, Nízke a samozrejme Vysoké Tatry, ktoré sa so svojou výškou radia už medzi Veľhory. Takže možnosti pre vybudovanie zaistených ciest tzv. via ferrat je na Slovensku mnoho, ale aj tak by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Jedna takáto ferratka sa nachádza aj v pohorí Vtáčnik v severovýchodnej časti na skalnatom kopci Veľký Grič 971m.

Pretože väčšina z nás má už skúsenosti z ťažkých Dolomitských ferrat, rozhodujeme sa prejsť túto našu v zimných, sťažených podmienkách. Z Kovariec vyrážame ráno 13.januára autom štyria - Števo, Braňo, Marek a ja. Po ceste ešte berieme na N. Strede ďalšieho Peťa. Pokračujeme cez Partizánske do baníckeho mesta Handlová 416m – východiska na túru. Značka k ferrate nevedie žiadna a z internetu máme len matný opis cesty. Asi po polhodinke nachádzame to správne miesto na zaparkovanie auta. Práve vedľa nás sa chystajú dvaja lezci, ktorý nás usmerňujú na prístupovú cestu. Za obcou zasneženou lúkou a neskôr lesom priamo k stene Veľkého Griču. Z diaľky ešte pozeráme kadiaľ asi vedie ferratka, vyzerá to na pravú stranu steny. Na úpätí steny pokračujeme šikmo hore, neskôr traverzom  vo svahu z veľmi veľkým sklonom. V málo prešľapanej stope sa brodíme v asi po kolená snehu. Už z diaľky počujeme ľudské hlasy a ostrý zvuk lezeckého čakana. Mladý lezecký pár sa pokúša naliezť do steny. Dievčiny sa pýtame na našu ferratku. “Ešte chvíľku a na strome bude nápis reťaze, ale je to cele zasnežené a bez mačiek to asi nevyjdete“.Strom s nápisom nachádzame naozaj onedlho, ale reťaze nevidno. Pred sebou máme prudký zasnežený žľab a nad ním skalnatá stienka. Marek si nasadzuje mačky. Ja som si svoje nové v tom zhone zabudol v aute. Skúsim to aj tak. V prudkom svahu a tvrdom snehu masívnymi vojenskými kanadami vykopávam stupy aj pre ostatných za mnou. Sklon je taký veľký, že si musíme pomáhať aj rukami, ktoré v rukaviciach zapichujeme do snehu namiesto čakanov. Vystúpali sme asi 50m. Keď sa tu šmyknem a nezastavím, zoberiem zo sebou aj Peťa a Braňa podo mnou a zastavíme sa až na kmeňoch stromov pod nami. Konečne som pri reťaziach, ktoré sú zväčša pod snehom. V lete by bola táto ferratka určite ľahká. Pravdepodobne by sa dala prejsť aj bez pomoci reťaze, ale teraz keď sú všetky chyty a stupy pod snehom je reťaz nevyhnutná. V najstrmších úsekoch si treba reťaz omotať o ruku a tak sa vyzdvihnúť vyššie. Je to dobrá zaberačka na ruky a chrbát, také fitnes v prírode aj s adrenalínom. Počasie je zatiaľ dobré, polooblačno, takže sa veľmi neponáhľame. Výhľady sú obmedzené len na stranu Handlovej. Celá zaistená časť meria asi 200m, z toho prvú ťažšiu polovicu máme za sebou. Tu nás už čaká Števo a Marek, ktorý obyšli „náš“ úsek po nezaistenom skalnom teréne z menším sklonom. Ako vidíme druhá ľahšia časť vedie traverzom pod ešte stále vysokou stenou. Neskôr prechádzame úzkym zasneženým chodníkom ponad lezeckú dvojicu do sedielka kde ferrata končí. V pláne sme mali vystúpiť na vrchol Veľkého Griču, ale nikde žiadne značky ani prešľapaný chodník. V zime sem asi veľa turistov nechodí. Dolu sa púšťame lesom, zase strmým žlabom  v nezretelnej stope. Keď terén naberá väčší sklon, každý to schádza ako sa mu dá. Šmýkame sa po nohách, po zadku a so sebou berieme masy snehu. Marek v mačkách ide bezpečnejšie,  zhora nás sleduje a všetci z toho máme veľkú šou. Z prekvapením zisťujeme, že lepšie sme ani zostúpiť nemohli. Stopy na, ktoré sme onedlo natrafili sú tie naše, ktorými sme pred pár hodinami  prišli. Pekný okruh. Začína snežiť, najvyšší čas na odchod. V lete to odporúčam, každému turistovi, ktorý má záujem o vysokohorskú turistiku.                                          

Peter Vojtuš