KĽAK (1351,6)

KĽAK (1351,6)

29-30.01.2011

29 - 30.1.2011 sa uskutočnila akcia „Zimné táborenie na Kľaku“. Akciu pripravovala dlhší čas skupina z Bánoviec, no napokon v počte účastníkov prevýšili našinci.

V deň „D“ rozdelený do dvoch áut vyrážame smerom do Rajeckej Lesnej, východiska na túru. Parkujeme pri lyžiarskej zjazdovke, ktorá nás hneď upútala svojou upravenosťou a hlavne veľmi prudkým sklonom. V rajesko-lesnianskej doline prechádzame lávkou cez potok a pokračujeme po žltej značke v chladnom ráne „Širokou dolinou“ k Solisku. Po krátkom oddychu a požití „tekutého svetru“ prešlapávame stopu v strmšom chodníku do Vríčanského sedla /950 m/.

Dostali sme sa na hrebeň Malej Fatry a križovatku turistických trás. Viem, že nás čaká veľmi ťažký výšlap na Ostrú skalu 1220 m, tak sa predtým dobre posilníme a oddýchneme. Polovica z našej skupiny ide tzv. na „ľahko“ na jeden deň, ale tá druhá si nesie na chrbte aj cca 15 – 20 kg, pretože idú na 2 dni. Kvôli tomu musíme aj prispôsobiť naše tempo pochodu. Na Ostrú skalu máme taký strmý a zamrznutý terén, že ideme 2 kroky hore a jeden šmykom dole. Ako sa dostávame čoraz vyššie, naskytajú sa nám parádne výhľady na okolie až po Vysoké Tatry. Zase sme vystihli krásny slnečný deň v zasneženej krajine, ako z rozprávky. Tu už stretáme protiidúcich turistov, ktorí zostupujú z Kľaku. Terén je už iba mierne členitý, preto sa v pohode zo slniečkom blížime k vrcholu Kľaku. Posledný strmý výšlap už ideme každý svojim tempom podľa hmotnosti batohu a fyzickej kondície. Na vrchole sa všetci čakáme, fotíme a rozdeľujeme na dve skupiny. Odteraz sa už s druhou skupinou, ktorá tu chce prespať, neuvidíme. Kvôli tomu, že z Kľaku odchádzame príliš neskoro cca 14.30 hod. a cesta, ktorá nás ešte čaká, je takmer nemožné dostať sa k autu ešte pred zotmením, nasadzujeme rýchle zostupové tempo. Miestami, kde sa to dá, bežíme. V snehu to ide celkom dobre.

Cestou sa ešte zastavujeme v búde Javorinka, kde druhá skupina plánuje prenocovať. Na túto noc hlásia -15 C, našťastie je tu malá piecka s dostatkom dreva a 4 drevené prične na spanie. Od búdy zase pokračujeme zrýchleným presunom k Vríckemu vodopádu. Tu sa zdržujeme dlhšie ako som plánoval, pretože je krásne zamrznutý, tak si ho fotíme a pozeráme celkom z blízka. Od vodopádu po zelenej značke smerom na Vrícko je prešlapaná len jedna staršia stopa. Až nám je to „divné“ v tejto lokalite. Pred odbočkou Bak prechádzame krížom cez lúku na žltú značku a po ceste šlapeme miernym stúpaním do Vríčanského sedla. Tu už toho máme všetci dosť. Krátky oddych, vypijeme posledný dúšok teplého čaju a zostupujeme prudším chodníkom naspäť do Rajeckej Lesnej. Posledných 100 metrov už za tmy prichádzame k autu. Ešte, že svieti zjazdovka.

Po ceste domov zastavujeme na „černohorský řízek“ v príjemnom motoreste a konštatujeme, že pekný deň plný zážitkov je za nami.                                  

Peter Vojtuš