Vyhľadávanie

Kontakt

KST Tríbeč Kovarce

Kovarce č. 461, 956 15
IČO: 42 203 121

0904 563 632

ksttribec@gmail.com

Lomnický štít - Jordánkou

16.07.2013 00:00

Lomnický štít  2632m

V lete sme mali v pláne Savojské Alpy. Naplnilo sa však staré porekadlo: človek mieni – Pán Boh mení. Keďže nám Alpy nevyšli, rozhodli sme sa aspoň pre častejšiu návštevu Vysokých Tatier. Lomnický štít patrí medzi najznámejšie a najimpozantnejšie štíty vo V.T. So svojou výškou 2632 m je druhý najvyšší, ale dlho sa pokladal za najvyšší. Dokonca istý čas bol považovaný za jeden z najvyšších štítov na svete! Pravda, takéto konštatovania boli možné len v časoch, keď sa výšky štítov len odhadovali. Keď v roku 1615 vystúpil na štít David Frohlich, uviedol, že meria 1míľu od úpätia, jeho absolútnu výšku odhadol na 9100 m n.m. V auguste roku 1973 vystúpil na štít Škót Robert Townson a pomocou barometra stanovil jeho výšku na 2644 m. Bolo to pred 240 rokmi a pomýlil sa len o 12 m. V dnešnej dobe vedie na vrchol veľa ciest. Ľahšie vedú hrebeňmi a najťažšie obávanou západnou stenou. Bežní návštevníci Tatier a radoví turisti môžu na štít vystúpiť lanovkou, ktorá premáva od r.1940, alebo pešo s horským vodcom.

 Už dávno som chcel nocovať na niektorej tatranskej vysokohorskej chate. Tak dúfam, že tento krát sa nám to podarí. Vybrali sme si Zamkovského chatu 1475m v ústi Malej studenej doliny. Chatu postavil v r.1943 slovenský horolezec a horský vodca Štefan Zamkovský. Na prípravu akcie a pobalenie  máme pár hodín. Marek berie auto. Z Kovariec odchádzame cca o 15.00 hod. Cestou sme mali brať aj mladého Peťa, ale kvôli brigáde to nestihá. V Partizánskom  berieme ďaľšieho Peťa a už bez prestávky pokračujeme do Ružomberku. Tu dokupujeme v miestnom Tescu potraviny. V Starom Smokovci sme cca o 19.00 hod. Tatry sú celkom zamračené a tmavé. Štíty ani nevidno. Vôbec nie je ideálny čas na turistiku. Cestou na Hrebienok nás zastihuje slabé mrholenie. Aj keď sa ponáhľame na „Zamku“ prichádzame už po zotmení. Chata nás privíta príjemnou atmosférou večera. Ubytovanie sme si zajednali vopred. Miesto je pre nás už len na povale. So zľavou na KST preukaz za 10e/os. Na povalu, tretie najvyššie poschodie chaty, vedie strmé a úzke schodisko. Na drevenej podlahe je v strede koberec a po stranách sú obsadené matrace. Miesto je už len pre nás troch. Dolu v spoločenskej miestnosti a zároveň jedálni je ešte dosť hostí. Počujeme hlavne nemčinu, angličtinu a maďarčinu. Dáme si dobrý teplý bylinkový čaj a niečo zajeme. Večernú debatu končíme medzi poslednými kalíškom Tatranského čaju. Miesto na spanie sa mi ušlo pri pootvorenom okne. V horúcom lete rád zaspávam pri otvorenom okne. Prúdi k nám z neho čerstvý a chladnejší vzduch, až mám mierne obavy či nám nebude nad ránom zima. Nebolo. Ráno nás už Marek netrpezlivo čaká pred chatou. Na Téryho chatu 2015m to máme slabé dve hodinky. Cestou pozerám do tzv. Filmárského žlabu, ktorým tiež vedie nástup na „Jordánku“, ale je dosť orientačne náročný. Na „Térynke“ sme dnes medzi prvými hosťami. Bylinkový čaj padne vhod. Nad nami sa prevaľujú tmavé mračná. Vrcholce okolitých štítov miestami ani nevidno, aj keď na dnes hlásili slnečno. V pláne máme vystúpiť na Lomničák tzv. Jordánkou, hrebeň spájajúci Pyšný a Lomnický štít. Zostup normálkou do Lomnického sedla. Technicky to nie je veľmi náročná cesta, skôr orientačne sa nedarí nájsť nástup ani dvom poliakom, ktorých stretáme a ďalej pokračujeme spolu. Na trávnatých svahoch vidíme kamzíkov, ktorý si už asi zvykli na turistov. Po asi dvoch hodinách šlapania a hľadania sa dostávame do väčšieho skalnatého žľabu. Pekným ľahším lezením prichádzame na hľadaný hrebeň. Tu si už pre istotu všetci nasadzujeme sedacie úväzky a vyťahujeme z batohu 30m lano. Marek sa berie dopredu ja som v strede a Peťo na konci lana, ktorý nás občas odfotí. Hrebeň je miestami naozaj veľmi ostrý a strmý. Avšak najťažšie úseky sú zaistené oceľovým ľanom a železnými kramľami. Výšku naberáme pomerne rýchlo. Ukázalo sa aj slniečko, tak máme krásne výhľady aj na druhú stranu. Hlboko pod nami je Chata pri Zelenom plese. Vrchol už máme takmer na dosah ruky. Vidíme bezpečnostné zábradlie, aj turistov, ktorý sem prišli lanovkou. Niektorý sa čudujú, odkiaľ sme to prišli, iní nám pochvalne prikyvujú. Všetci sa však spoločne tešíme z krásneho kruhového výhľadu, ale my o trochu viac ,že sme to zvládli sami vlastnými silami.  Zostup do Lomnického sedla 2189m je bez väčších problémov. Tu sa už istiť lanom netreba, tak ideme každý samostatne. Marek už zase ponáhľa, že nás počká pri aute. My dvaja sa neponáhľame a užívame si tatranskú prírodu. Nechceme však, aby na nás Marek dlho čakal, náskok má asi 45min. V Lomnickom sedle sa rozlúčime so štítom a rýchlym krokom sa aj my ponáhľame popod lanovku na Skalnaté pleso 1751m. Ďalej ľahkým poklusom na Hrebienok a svižným krokom do Smokovca. Tu pri zamknutom aute sme Mareka čakali dobrú pol hodinku. Doteraz nás upodozrieva, že sme išli lanovkou.    

Peter  Vojtuš