Vyhľadávanie

Kontakt

KST Tríbeč Kovarce

Kovarce č. 461, 956 15
IČO: 42 203 121

0904 563 632

ksttribec@gmail.com

Nízke Tatry-Ďumbier (2043,4)

08.12.2012 00:00

Nízke Tatry - Ďumbier (2043,4)

08. - 09.12. 2012

 

Z Kovariec vyrážame o 06.00 hod. v zložení Marek a Peťo. Cestou v Bánovciach berieme Rada a pokračujeme smer Čertovica (1238). O 11.00 dorážame, stretávame sa z ďalšími členmi Gabom, Majom a začíname sa baliť na výstup spojený s prespaním.

 

O 11.30 už prešľapávame stopu po červenej značke. V tento deň sme prví, kto odtiaľto smeruje na Ďumbier. Nástup na prvú časť výstupu, je pre každého rozdielny: Gabo s Majom sa nám vzďaľujú, no my šliapeme ďalej svojim tempom hore. Hore, treba isť vždy, no tu treba vystúpať 400 výškových metrov na necelých 4 kilometroch a aj napriek tomu že je

 - 5oC sa veľmi rýchlo zohrievame a už zhadzujeme zo seba jednu vrstvu oblečenia dole. Teplota sa ustálila, bolo krásne počasie, ktoré sme nečakali. Tešíme sa že konečne sme v Nízkych Tatrách v zimných podmienkach, nefúka a je celkom dobrá viditeľnosť.

 

Po výstupe na hrebeň sa nám podarilo zazrieť aj vrcholky Vysokých Tatier. No, ale netrvalo to dlho a hneď za Kumštovým sedlom (1548,8) sa ukazuje sila vysokých hôr a počasia v ňom. Zmena prišla náhle a nepozorovane, začal fúkať severný vietor, ktorý každým metrom hore naberá na sile. Na Kumštovom sedle sme sa nadobro rozdelili. Gabo, Majo a Rado idú ďalej. My sa snažíme napiť z našich „camelbakov“, no nejde to – zamrzli, tak nám nezostáva nič iné len vytiahnuť termosku a napiť sa z nej. Pokračujeme po červenej značke, chvíľu kráčajúc po  hrebeni strieda chvíľa, kedy prechádzame na záveternú - južnú stranu, kde sa aspoň na chvíľu schovávame pred vetrom, ktorý berie zo sebou sneh a bičuje naše odhalené časti tváre. Takto to pokračuje až po Králičku (1807,4). Celou cestou nestretávame žiadnych turistov v protismere, len dvaja na ľahko vybavení turisti, obutí len v teniskác, nás obehujú. Posledný úsek už ide chodník len po veternej strane a to nás dosť spomaľuje aj vyčerpáva. Obraz Chaty gen. M. R. Štefánika (1730) nás dostáva do tempa a tešíme sa na teplo, ktoré poskytuje turistom už od 9.9.1928  a momentálne je majetkom KLUBU SLOVENSKÝCH TURISTOV. Dorážame k nej pred 15-tou hodinou. Tu si  skladáme svoje batohy a sušíme mokré oblečenie pri rozohriatom krbe v útulnej jedálničke. Až po príchode na chatu zisťujeme že je  -11oC čo s vetrom aký fúkal na hrebeni robilo pocitovú teplotu až -38oC. Toto všetko však už nepociťujeme, len o tom polemizujeme pri stole s pivkom a pochutinami, ktoré nám ponúka táto útulná chata. Po večeri sa ubytovávame v 8 miestnej izbe, ktorá je vyhrievaná len elektrickými olejovými kachľami, tie však chvílu idú a chvíľu zase nie. No na teplo v izbe to nemá až taký dopad, keďže chata má obvodové múry o hrúbke 1 meter a viac. Po ubytovaní sa odchádzame znovu do jedálne, kde pokračujeme v našich rozpravách o živote, turistike a dohodujeme plán na ďalší deň. Naším plánom je výstup na Ďumbier a cesta späť k autám.

 

Ráno teda vstávame o 7.00, raňajkujeme a zisťujeme aktuálne počasie, ktoré vládne vonku za múrmi nášho horského hotela. Po raňajkách sa znovu rozdeľujeme. Balíme a chystáme si batohy na odchod. Ja s Radom však pokračujeme v našom pláne a o 10.00 odchádzame na túru na najvyšší vrchol Nízkych Tatier – Ďumbier (2043,4). Ostatní tento zámer zavrhujú z nedostatku času a odchádzajú domov, len Peťo  nás čaká na chate. Na vrchol však nejdeme sami,  pred nami ide trojčlenná skupina so psíkom. So psom to však ďalej nejde, zapadáva až po ňufák  a nedokáže pokračovať ďalej. Tak sa turistka zľutovala, že ho už ďalej trápiť nebude, berie ho do náručia a otáča sa naspäť k chate. Celú túto situáciu sledujeme, keďže doteraz išli pred nami a prešľapávali nám stopu v snehu. No my ich dobehujeme prehodíme pár slov na vzniknutú situáciu a pokračujeme ďalej. Rado je ten, kto teraz prešľapáva stopu a ja idem v jeho tesnom závese a robím pár fotiek. O 10.45 už stojíme na vrchole, robíme pár vrcholových fotiek a pokračujeme naspäť na chatu.  O 11.15 už prichádzame na chatu niečo zjeme a o 12.00 už stojíme pred chatou robíme poslednú fotku a odchádzame naspäť na Čertovicu. Cesta sa podobá tej z predošlého dňa vietor fúka rovnako, len my ideme opačným smerom.

 

Opúšťame Nízke Tatry a tešíme sa na návrat.

Prejdená vzdialenosť:20km
Prekonané prevýšenie: 1300m stúpanie, 1300m klesanie

Marek Vrbičan