Nízke Tatry , Ďumbier - Chopok - Dereše
Nízke Tatry , Ďumbier - Chopok - Dereše
24.02.2011
Nízke Tatry sú naším, rozlohou najväčším pohorím. Ich horský hrebeň sa tiahne v smere východ - západ v dĺžke 80 km. Na východe sa čnie najvýraznejší a najznámejší kopec, ospievaný v rôznych ľudových piesňach, Kráľova hoľa 1948m. V západnej vyššej časti s najvyšším vrchom Ďumbier 2043m, ďalej na západ oblasť Prašivá až hrebeň končí v sedle Donovaly. Celá hrebeňovka sa dá prejsť za 3-4dni po magistrále SNP.
Počasie má byť stabilné a slnečné, ako sa na babie leto patrí. Na budúci týždeň sme akciu do Súľovských skál zrušili pre nedostatočný záujem a zlé počasie, tak sa narýchlo rozhodujeme navštíviť NP Nízke Tatry.
Cesta autom nám trvá na parkovisko pri chate Trangoška takmer 3 hod. Rýchlo dobalíme batohy a o chvíľu už šliapeme po zelenej značke smerom k chate M. R. Štefánika. Zo začiatku chodník lemuje horský potok s neveľkým stúpaním. Neskôr sa potok stráca a chodník naberá väčší sklon. Dnešná zostava je: Marek, dvaja mladí Kovarčania, ktorí v takýchto väčších horách ešte neboli, a ja.
Marek zastavuje pri veľkej kope naštiepanej metrovice s nápisom “za každý vynesený kus, na chate čaj zdarma“. Tak si každý z nás jeden kúsok vyberáme, okrem Mariany, že ona čaj nepije. Slniečko už pekne hreje, tak dávame prestávku pri odbočke k Jaskyni mŕtvych netopierov. Zisťujeme, že vstup práve začal a ďalší bude až o 2hod.Čakať nemienime. Pri lavičkách vidieť aj pár odhodených kusov dreva, ale my vynášku statočne dokončujeme až na chate. Za odmenu dobre padne teplý bylinkový čaj na terase z výhľadom. Chata je celkom pekná a veľká, dá sa tu ubytovať. Odtiaľto sa naša cesta stáča na západ popod južné svahy Ďumbiera. Pokračujeme vyššie na hrebeň, cez Demänovské sedlo smerom na Chopok 2024m. Marek si ešte odbehol na Ďumbier, odbočka 30min.Po ceste máme výhľady do širokého okolia aj na Vysoké Tatry. Je stále krásny slnečný deň, ale na otvorených miestach fúka nepríjemný severák, takže na pocit je dosť zima. Ešteže väčšinou ide chodník po záveternej južnej strane. Pred Kamennou chatou nás dobehuje Marek a tak na Chopok už vystúpime všetci spolu. Na vrchole je kamenný podstavec a na ňom kovový kruhový ukazovateľ so šípkami a popisom, že ktorým smerom je ten – ktorý kopec a svetová metropola. Najďalej som tuším našiel Sydney / vyše 14 tis. kilometrov / . Ten kruh mi ostal v pamäti ešte z výletu zo základnej školy. Smerom na Dereše 2004 m. stretáme dehydrovaného robotníka, ktorý nám po vypití mojej fľaše vody vysvetľuje, že na Chopku sa stavia najmodernejšia francúzska lanovka. Nosné stožiare sa betónujú za pomoci helikoptéry a celé to vraj bude stáť 2 miliardy Sk. Na kopci Dereše končíme s hrebeňovkou. Naspäť vidíme celú našu dnešnú trasu. Dolu schádzame strmým, nepríjemným chodníkom. Kosodrevina je miestami taká hustá, že sa ňou musíme dokonca predierať. K chate Kosodrevina už prichádzame pekným traverzom. Lyžiarskou zjazdovkou schádzame k hotelu Srdiečko. Všade dookola je krásne sfarbená jesenná príroda. To mám na tomto období najradšej. O chvíľu sme už znova na parkovisku. Šťastní a plní nových zážitkov z nevšedného dňa odchádzame naspäť.
Peter Vojtuš