Zimná Malá Fatra

Po veľmi úspešnej akcii zimný Kľak sme sa dohodli, že ďalšia zimná túra bude na Strážov. A hojná účasť sa mala ešte zvýšiť. Termín sme určili na sobotu 1.2. Počasie sa však zhoršovalo a tak sme termín preložili na 8.2. Čím viac sa náhradný termín blížil, tým viac sľuboval krásne slnečné počasie. Škoda len, že počet účastníkov sa postupne znižoval, až sme zostali len traja. Tak sme sa dohodli, že v takom peknom počasí sa oplatí ísť na oveľa krajšiu túru.

Ráno beriem Martina a v Partizánskom Peťa. Parkujeme na platenom parkovisku nad obcou Rieka, vedľa známejšej obce Šútovo. Tu je snehu len asi 5cm, ale aj tak si pre istotu berieme mačky. Parkujú tu, aj s našim 4 autá. Dúfam, že cesta bude prešliapaná, pretože len pred pár dňami, vo vyšších polohách poriadne snežilo. Túru začíname pred 10 hodinou svižným tempom. Najskôr po asfaltke, ktorá vedie ku Chate Vodopád. Reklama na ceste oznamuje, že majú čapovanú kofolu. Od odbočky už vedie dobrý, prešliapaný turistický chodník modrej farby. Šútovskou dolinou prichádzame k Šútovskému vodopádu po takmer 4km. Vodopád sa nachádza vo výške 830m.n.m. So svojou výškou 38m je najvyšší v Malej Fatre. Je to pekný a ľahký cieľ rodinných výletov v lete aj v zime, keď býva  zamrznutý. Tu je snehu už podstatne viac. Turistická značka ukazuje smer a čas na Chatu pod Chlebom 3hod. Ešte stále žijeme v presvedčení, že to dáme do 2hodín. Podotýkam, že časy na turistických značkách platia pre letnú sezónu a bez žiadnych komplikácií. Už po pár metroch šliapania v prudkom svahu, so snehom takmer po kolená, vidíme, že to nebude vôbec ľahké. Chodník už vôbec nie je prešliapaný. Prechádzame dreveným mostíkom ponad potok, kde ešte vidíme modrú značku. Ešte pár krokov popri potoku a už nemáme ani značku. Odteraz sa brodíme čoraz hlbším snehom stále do kopca, len tak „na verím Boha“. Ja som si nasadil ľahké 4-hroté mačky už pri vodopáde. Idem preto prvý. Keďže nemrzne, na mačky sa mi lepia veľké kusy snehu. Až také, že ledva dvíham nohy. Púšťam pred seba Martina. Chvíľu prešliapáva cestu. Musíme zastaviť. Oddychujeme a chlapci si zároveň dávajú na nohy tzv. kamaše proti snehu. Ja si zase dávam dolu mačky, ktoré mi teraz netreba, lebo sa na ne veľmi lepí sneh. Občas kontrolujeme svoju polohu podľa navigácie. Ideme stále neďaleko značky. V tomto najnáročnejšom úseku sa striedajú v prešliapavaní hlavne Peťo a Martin. Na chvíľu aj natrafíme na značku, no onedlho ju už zase strácame. Je to v podstate jedno kadiaľ ideme. Snažíme sa hľadať najľahšiu cestu von z lesa na lúku.  Tu prvýkrát počujeme vzdialené hlasy v našich stopách. Po zasnežených lúkach „morda“ pokračuje. Keď mi do snehu zapadá celá pravá noha , tak sa váľam celým telom na sneh, aby som sa z tej jamy vôbec dostal von. Znovu púšťam chlapcov dopredu, lebo ja mám asi krátke nohy. Pri Mojžišových prameňoch , ktoré zaujímavo vytekajú spod vrchu Hromové a napájajú vodou Šútovský vodopád, je terén už o poznanie ľahší. Svah je vyfúkaný a sneh nie je už taký hlboký. Nad prameňmi opúšťame modrú značku, ktorá smeruje na Chatu pod Chlebom. S pribúdajúcou výškou sa nám otvárajú krásne výhľady, hlavne na východ - na Tatry. V týchto miestach nechávame, nech nás predbehnú turisti , ktorí idú v našich stopách. Zo štyroch idú ďalej len dvaja. Asi po sto metroch zastavujú. Vedenia sa ujímame znovu my. Pod hrebeňom vidíme veľa skialpinistov na lyžiach a turistov, ktorý prišli z druhej strany z Vrátnej doliny lanovkou. Sme unavení, ale chceme vystúpiť aspoň na Chleb 1647m. Parádne výhľady azda na polovicu Slovenska sú nám odmenou. Hoci je krásne slnečné popoludnie, mali by sme myslieť na návrat. Do zotmenia zostáva asi 2,5 hodiny. V tom nás Peťov známy kamarát posmeľuje, priam nabáda , aby sme ešte išli na Veľký Kriváň 1709m, najvyšší kopec v Malej Fatre. Mne sa to vidí nereálne a vôbec ho už nepočúvam. Rozhodujeme sa však pre zostup do Snilovského sedla. Chodník je široký a vychodený od mnohých turistov. Dolu miestami bežíme. V sedle ani nezastavujeme a plynule pokračujeme vo výstupe. Peťo je už dosť ďaleko pred nami. Netrvá to naozaj dlho a Martin mi hlási vrchol.  Zdržujeme sa len niekoľko minút. Robíme povinné vrcholové foto a tentoraz aj s klubovou vlajkou. Naspäť máme naponáhlo. Do zotmenia zostáva asi len 1,5 hodiny. Dolu „valíme“. Tento výraz používame pri našich akciách často. Dal by sa preložiť ako: „ čo najrýchlejšie sa dostať z miesta, kde sa práve nachádzame do miesta, kde sa chceme nachádzať“. Takže, kde sa dá, zľahka bežíme. Na Chate pod Chlebom si dávame krátku prestávku. Pozeráme na 2,5 km vzdialený Veľký Kriváň, kde sme boli len pred niekoľkými minútami. Slniečko je už „proklatě nízko“, ale svojimi lúčmi ešte oblizuje západné svahy Malej Fatry. Vysoko je však už Mesiac v splne, ktorý nám môže za jasnej noci pekne svietiť na cestu. „Valíme“ ďalej po zelenej značke. Cestu nám ukazuje dobre zreteľná trať skialpinistov. Do obce Šútovo prichádzame po zotmení. K autu na parkovisko prichádzame šťastní a unavení zo splneného cieľa, pár minút po 18-tej hodine. 

Dĺžka trasy: 19km       Prevýšenie 1450m.

Peter  Vojtuš